Volá sa Karolína Lojeková a je zo sexty.
A píše.
A píše veľmi dobre.
Básnikovo zrkadlo
Plné pero, no prázdny papier.
V hlave tisíc slov
umlčaných neschopnosťou jazyka.
Rozum a cit.
Dve osobnosti jednej osoby.
Vo vnútri búrka
a blesky šľahajúce v každom kúsku tela.
No zvonku je to pokojná schránka,
číra voda, zrkadlo okolia.
Život je zrkadlom.
Kedykoľvek do seba črepy zapadnú,
príde tieň a znova ho rozbije.
Jediné, čo ostáva je ozvena.
Ukrytá v tele bez mena.
Jediné, čo potrebujeme, sú istoty.
To ty, to ty.
Kto, ak nie osud, sa i nás postará?
Tára, tára.