Ray Bradbury- 451 stupňov Fahrenheita
...teplota, pri ktorej knihy horia. Ray Bradbury rozpráva príbeh Guya Montaga, požiarnika, ktorého prácou je páliť knihy. Keď sú všetky domy vyrábané z ohňovzdorných materiálov, požiarnikom bola pridelená úloha ochrániť šťastie spoločnosti – zbaviť svet kníh. Znepokojúce sci-fi o cenzúre a dôležitosti slobodného myslenia napísané v polovici minulého storočia, ktoré nie je o nič menej relevantné dnes ako bolo predtým.
„Niečo na knihách musí byť, niečo, čo si nedokážeme predstaviť, aby to prinútilo ženu ostať v horiacom dome. Neostaneš len tak pre nič.“
Montag bol požiarnikom už 10 rokov a nikdy svoju prácu nespochybnil. Po nočnej smene sa vždy vrátil domov ku manželke, ktorá venovala všetok svoj čas sledovaniu televízie zaberajúcej 3 steny a všetko dávalo perfektný zmysel. Až stretnutie s mladým dievčaťom Clarissou v ňom prebudí dlho spiace pokušenie zistiť, čo sa v knihách, ktoré páli, píše. Bojujúc o ochránenie si vlastného úsudku pred vtieravými slovami svojho nadriadeného kapitána Beattyho, Montag začne hľadať ľudí rovnako znechutených bezduchosťou spoločnosti, v ktorej žijú. Uistenie, že takto nezmýšľa sám, sa stane nevyhnutnou potrebou chrániacou ho pred pomätením. No porušenie zavedeného poriadku neostane nepovšimnuté.
„Nikto už nepočúva. Nemôžem sa rozprávať so stenami, pretože tie na mňa kričia. Nemôžem sa rozprávať so svojou ženou, tá počúva steny. Chcem, aby niekto iba vypočul, čo chcem povedať. A možno ak budem rozprávať dostatočne dlho, začne to dávať zmysel. A chcem, aby ste ma naučili rozumieť tomu, čo čítam.“
451 stupňov Fahrenheita sa v priebehu rokov stala kultovkou pre milovníkov kníh. Zaraďovaná ku Orwellovmu dielu „1984“, táto kniha hovorí o budúcnosti, kde sa v snahe dosiahnuť všeobecnú spokojnosť obyvateľstva odstánili všetky protichodné názory, ktoré by mohli potencionálne narušiť pohodu čitateľa. Školy nevychovávajú kritikov a mysliteľov, iba športovcov s kolektívnym cítením. Čím menej človek premýšľa, tým šťastnejší je. No Montag je zožieraný myšlienkami snažiacimi sa uniknúť tejto prázdnej existencii. Uvedomí si, že hoci nemá dôvod byť nešťastný, nie je šťastný. Preto je ochotný riskovať všetko, aby mohol slobodne myslieť. Niečo nami tak žalostne nedoceňované. Možno preto sa niekedy musíme nechať znepokojiť predstavou straty samozrejmých aspektov nášho života. A máločo slúži tomuto účelu lepšie, ako ponoriť sa do príbehu Guya Montaga.
„Pořádná knížka není pro to, aby čtenář líp usnul, ale vyskočil z postele a rovnou v podvlékačkách běžel panu spisovateli naplácat držku.“
(Bohumil Hrabal)
Karolína Krišandová